History

The coat of arms of Slovakia is red with a silver double cross standing on a blue three-topped  mountain.

Present  Slovakia belonged since the early Middle Ages to the Kingdom of Hungary and it also shared its fortunes. In the fourteenth century it was contested by Poland and Ruthenia. It never was a principality or an administrative unit like for example Transylvania, nor has it ever been a sovereign state until 1993. It now is a state based on ethnicity which developed in the 19th and 20th century. Heraldry, by consequence is the heraldry of the potentates operating in the territory at the grace of the Hungarian sovereigns as it was an integral part of the Kingdom of Hungary until 1918.

Heraldry

In present-day Slovakia, most of the castles were owned by Amade Aba and Matthew III Csák or their followers. Following the extinction of the Árpád dynasty (1301), both of them pretended to follow one of the claimants for the throne, but, in practice, they governed their territories independently.

Amade Aba governed the eastern parts of present-day Slovakia from his seat in Gönc. He held the office of Palatine (nádor) seven times between 1288 and 1310 and he was also judge royal (országbíró) twice (1283–‘85, 1289). He was killed by Charles Robert of Anjou's assassins at the south gate in Košice in 1311.

Seal of Amadeus Aba

Arms: fesse

Supporter: a nimbused eagle.

Legend: X S(igillum) • Omodeo Palatin DE General OBA.

Matthew III Csák was the de facto ruler of the western territories of present-day Slovakia, from his seat at Trenčín. The arms of the Csák-family were: Azure, a lion rampant Or.

Seal of Peter I Csák, the father of Matthew III

Pressburg (Bratislava) county was de facto ruled by the Dukes of Austria from 1301 to 1328 when King Charles I of Hungary reoccupied it.

Henry of Habsburg *1299-† 1327

Stained glas in Klosterneuburg Chapel

The dukes of Austria bore: Sable, six eagles Or, 3,2.1., and Gules, a fesse Argent.

There were six of them at the beginning of the 14th century: Rudolf III (*1282-†1307), Frederick I the Handsome (*1286-†1330), Leopold I (*1290-†1326), Albrecht II (*1298-†1358), Heinrich (*1299-†1327) and Otto (*1301-†1339).

From the 1320s, most of the lands of present-day Slovakia were owned by the kings, but prelates and aristocratic families (e.g., the Drugeth, Szentgyörgyi and Szécsényi families) also hold properties on the territory. In December 1385, the future King Sigismund, who was Queen Mary of Hungary's prince consort at that time, mortgaged the territories of present-day Slovakia west of the Váh River to his cousins, the brothers Jobst and Prokop of Moravia; and the former held his territories until 1389, while the latter could maintain his rule over some of the territories until 1405. King Sigismund (1387–1437) granted vast territories to his followers (e.g., to the members of the Cillei, Rozgonyi and Perényi families) during his reign; one of his principal advisers, the Polish Stibor of Stiboricz styled himself "Lord of the whole Váh" referring to his 15 castles around the river.

Seal of William Drugeth, Palatine, †1342

Arms: Gules, a fesse Azure, three buckles Or, between seven blackbirds Sable 4 & 3.

Crest: On an open helmet over a head looking to the dexter, a kneeling angel.

Legend: S GVILELMI DRUGETT PALATINI REGNI HVNGARIÆ ET IVDICIS CVMANORUM

Seal of Simon Szécsényi, 1395

Arms: Azure, a crowned lion issuant Or on a base barry of four Argent and Gules

Crest: The lion of the arms     

CoA of Thomas Szentgyörgyi (†1394).

Gelre n° 509: Grave van Sunte Jorien: Azure, a six-pointed star parted per bend Or and Gules. Crest: The star of the arms plumed of peacock-feathers proper.

Jobst of Moravia in the Codex Gelnhausen

Obr. č. 43 | Gelnhausenův kodex ze Státního okresního archivu Jihlava, 1400-1408, fol. 63r.

Arms ¼ of Luxemburg and Brandenburg. On the banner: Moravia

Seal of Herman II count of Cilli

Arms: Azure, three six-pointed stars Or, 2 & 1.

Crest: Coq’s feathers

Legend: X S HERMANI. COMITIS CILIE.

Date: 1434. [1]

Å Arms of John Perényi (†1458), 1437

Arms: Azure, a siren/harpy proper its hair and wings Sable, issuant from a crown of leaves Or.

Crest: The siren and crown from the arms

Order: Of St. Stephen (ancient).

Seal of Simon Rozgonyi (†1414)

Arms: Azure, a crane issuant Argent.

Crest: The crane of the arms

Stibor of Stiboricz of Ostoja

*1348 ca-†1414

Stibor of Stiboricz of Ostoja (also written in Polish: Ścibor ze Ściborzyc, and in Slovak: Stibor zo Stiboríc; c. 1348 – February 1414) was of Polish origin. He descended from the Clan of Ostoja whose possessions were located around Bydgoszcz in Greater Poland. He became a close friend of King Sigismund of Hungary who appointed him to several offices during his reign. In 1386 Sigismund appointed Stibor to his Master of the Court. Following his coronation (31 March 1387), Stibor was entrusted with the government of Galicia  Between 1395 and 1401, then from 1409 to 1414 he was the Voivode of Transylvania.

Stibor was granted the ius indigenatus (the right to hold offices), Beckov Castle (1388) and Uhrovec (1389) and became head of the Counties Pozsony (1389), Trencsén and Nyitra (1392). In 1390 he received castles and properties in Vigvar, Torbag and Modor and in 1392 he was granted the possession of land and castles of Csejte, Holics (today Čachtice and Holíč in Slovakia), Berencs, Detrekő, Éleskő, Jókő, Zavar and Korlátkő respectively, in the Kingdom of Hungary. Few years later he expanded his small empire with castles and properities in Dioś, Szomolya, Szent Vid, Suran, Maniga, Baganya, Zuk, Kreesztes, Rarkov, Bary, Koszonic, Rakovitz, Tatkolch, Ratkolch, Ilkaman, and Dévény in Nyitra and Presburg counties. Altogether Stibor of Stiboricz was in possession of 31 castles and over 400 towns and villages which at the time was half of western Slovakia of today Referring to his properties along the 409-km-long river (in present-day Slovakia) where 15 of his 31 castles were situated. Stibor styled himself "Lord of the whole Váh".

See also Æ https://en.wikipedia.org/wiki/Ostoja_coat_of_arms

Arms of Stibor of Stiboricz in Beckov Castle

1

2

3

1. Arms: Gules, a square cross between two crescents adossées  Or. Bellenville (1355-1400ca) fol. 60v n°18: h Scibort

2. Arms: de gu a 2 croissants adossés d'or acc. en chef d'une croisette de même. C. une tête de dragon de sa. ailé d'or jetant des flammes de gu entre les deux croissants. Gelre fol. 53v , n°  526 Hers Tibor:

[Ostoja Sciibor de Sciboric (1362-'99) originaire de Kujavie devenu Palatin de Transylvanie 1395.]   

3. Seal of 1389: Arms and crest like in Gelre

Seal of Stibor Stiborics as a voivode of Transilvania

Arms: ¼: 1 & 4: Argent a dragon’s head Sable spitting flames Gules [eylashed Or]  issuant from two crescents Or; 2 & 3: Gules, two crescents adossed, in chief a crosslet patée Or.

Crest: A dragon’s head Sable spitting flames Gules [eylashed Or]  issuant from two crescents Or.

Legend: S(igillum) • STIBOR • VAY(vode) • IN • P(ar)TI(bu)S • T(ra)NSILVAN(is) • COM(es) • IN • SOLNAK • ET • DO(minus) • IN • FLVVI(o) • WAG.  

Arms of Stibor de Stiboricz

In Conrad Grünebergs Wappenbuch, 1483, fol 150 [2]

Arms: Quarterly: 1&3: Argent, a dragon’s head proper issuant from a crescent Or; 2&4: Gules, a latin cross between atwo crescents adossé Or.

Crest: A dragon’s head guardant issuant from a crescent Or.

The inscription reads:

her von stiborn her am wag und erb worden in sibenburgen und her in perlonntzg (lozoncz?)

Fragment of the gravestone of Stibor of Stiboric, about 1430

Private collection, Székesfehérvár.

To the right of the head a shield with the crescents adossed of Ostoja.

Æ See also: Transilvania

Former Counties in present Slovakia

The Kingdom of Hungary was formerly divided into 63 counties of which seventeen were almost entirely on the present Slovak soil. Ten of them belonged to the part on this side of the Theiss. When the state of Czechoslovakia was created on 28 October 1918 also a part of Esztergom- and Szepes County were incorporated in Slovak territory. The first arms for a county were granted in 1490 by King Matthias Corvinus to the county of Hunyad. In 1550 at the Diet of Pressburg (Bratislava) it was decided that each county would have its own coat of arms which would be granted by the king. So all counties got a coat of arms in the course of time until Emperor Joseph II on April 24, 1786 decided that they would henceforth have to use the Hungarian coat of arms. This decision was already withdrawn in January of 1790 at the insistence of the states. [3]

ABAUJ-TORNA / Abov-Turňa

ÁRVA

On the shield is a black eagle with golden claws, and on the sides of the shield are red and white lambrequines on the dexter and blue and gold lambrquines on the sinister. The arms in this fashion are borne since 1881, the year that Abauj was united wit Torna

On the shield is a crowned helmet, lambrequined black and gold on the dexter and green and silver on the sinister. For crest there is a crowned double-queued golden lion issuant.

BARS / Bersemburg

BEREG

On the shield is a crowned helmet lambrequined blue and gold on the dexter and red and silver on the sinister. The crest is a black eagle.

The arms without the agle was granted in 1552. In 1668 it was embellished with the crest

These arms are crowned with a crown of leaves.

BORSOD

GÖMÖR  ÉS  KIS –HONT

On the shield is a winged angel´s head

Gömör and Little Hont. On the shield is a crowned helmet lambrequined blue and silver on the dexter and red and gold on the sinister. For crest there is a black eagle with golden claws.

HONT

LIPTO / Liptau

On the shield  is a helmet lambrequined red and silver with the armed arm of the shield for crest. The arms were granted in 1550

On the shield is a crowned helmet lambrequined black and gold on the dexter and blue and silver on the sinister. On the helmet is the golden eagle pierced by an arrow  from the arms. The arms were granted in 1680

NÓGRÁD / Neograd

NYITRA / Neutra

The shield is crowned with a crown of leaves

On the shield is a crowned helmet lambrequined blue and gold on the dexter and red and silver n the  sinister. There is no crest.

On the shield is King St. Ladislas slaying a Kumene. The arms were granted 1550 and changed in 1606

POSZONY / Pressburg / Bratislava

SÁROS

The arms of the Palffy family (the arms of Bakócz) which was made heritary Župa (governor) in 1599. The shield decorated with a crown of leaves.

The arms granted in 1615 is crowned with a crown of leaves.

TRENCSÉN / Trenčin.

TURÓCZ

On the crowned helmet, lambrequined blue and silver on the dexter and red andsilver on the sinister is a brown hart issuant. The small shield is taken from the arms of Župa Count Illésházy

In 1557 the county bore the arms of the Revay family. In 1709 it was granted a new coat of arms by Joseph II. On the dexter chief an the sinister base the arms of Rakovsky, on the sinister the arms of Okolicsányi. On the shield is a crown of leaves on which is a helmet lambrequined blue and gold and red and silver with a wolf issuant and the roses from the escutcheon of the arms of Revay.

Not as a crest but straight on the lambrequines of the helmet is a knight from the arms of Rakovsky between two tulips on the dexter and the arms with the turk’s head  on the arms of Okolicsányi. on the sinister.

UNG / Užský komitát

ZEMPLÉN / Zemplin

On the shield is a crowned helmet lambrequined blue and gold and red and silver. There is no crest. The arms is already on a seal from 1571

On the shield a crowned helmet lambrequined and silver on the dexter and blue an gold on the sinister. A bunch of grapes between two leaves issuant from the crown for crest. The arms were granted in 1550.

ZÓLYOM / Svolensk

The shield crowned with a crown of leaves and supported by two dressed angels.

Slovak National Movement 18th and 19th centuries

During the 18th century the Slovak National Movement emerged, partially inspired by the broader Pan-Slavic movement with the aim of fostering a sense of national identity among the Slovak people.

In the 1840s Ľudovít Štúr developed a literal language based on the dialect from central Slovakia. His followers stressed the separate identity of the Slovak nation and uniqueness of its language.

In the Hungarian Revolution of 1848, Slovak nationalist leaders took the side of the Austrians in order to promote their separation from the Kingdom of Hungary within the Austrian monarchy. The Slovak National Council led by Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban and Michal Miloslav Hodža. even took part in the Austrian military campaign by setting up auxiliary troops against the rebel government of the Hungarian Revolution of 1848. In September, 1848, it managed to organize a short-lived administration of the captured territories.

L'udovit Štúr (1815 – ‘56), leader of the first Slovak National Assembly on 15 and 16 September 1848, adopted the Hungarian coat of arms and changed only the color of the hills from green to blue. Such a  coat of arms was also on the seal of the National Assembly. The arms are a variant of the coat of arms of  King Ladislas IV of Hungary.

Holy Virgin with Child.

Icon from the Treasury of Aachen. The frame with the arms of Poland and Hungary and of  Arpad - Anjou and a coat of arms Gules, a double cross Argent on a three-topped hill Azure.

This variant is the first time on a heraldic frame around a portrait of the Hungarian Queen Elizabeth Kotromanić (* 1340 ca - † 1387), represented as the Virgin and Child. On it are the coats of arms of Poland and Arpad-Anjou and also an enamel with a white double-cross on a blue hill on a red field. Since the shield is rhombic it likely belonged to the woman depicted. [4]  A special relationship of Elizabeth Kotromanić with the Slavic-speaking part of Hungary is limited, as far as we know, to her being the daughter of the ban of Bosnia, Stefan Kotromanić. [5] It is not clear whether L'udovit Štúr knew these arms in one way or another and was inspired by them, or that he simply wanted to use the Slavic colors red, white and blue. These colors were introduced by Tsar Peter the Great in setting up the Russian flag and were taken from the colors of the Dutch flag.

Stamp and print of the seal of the Slovak National Council, 1848-‘49

SNM Historické múzeum (copy)

On the seal the arms of the Slovak National Council said to have been the arms of Hungary (without the crown), the hills blue. The legend reads: SLOVENSKA NARODNIA RADA 1848

Flag of the Slovak Volunteers, September 1848

160´170 cm. SNM Historické múzeum ev. č H 42543

On the flag the inscription: BRATSTVO A SVORNOST / ZA KRALA A NAROD SLOVENSKI / SLAVA! ŠETKIM SLOVAKOM  (Brotherhood and Unity / For the King and the Slovak Nation / Fame! all the Slavs) [6]

However, the Slovak troops were later disbanded by the Vienna Imperial Court.

In 1850, the Kingdom of Hungary was divided into five military districts or provinces, two of which had administrative centers in the territory of present-day Slovakia: the Military District of Pressburg (Bratislava) and the Military District of Košice. The Austrian authorities abolished both provinces in 1860.

The Slovak political elite made use of the period of neo-absolutism of the Vienna court and the weakness of the traditional Hungarian elite to promote their national goals. Turz-Sankt Martin (Martin/Túrócszentmárton) became the foremost center of the Slovak National Movement with foundation of the nationwide cultural association Matica slovenská (1863) and the Slovak National Party (1871).

Coat of arms of the Slovak Matica - Slovak cultural and educational society

 1863-1875

Original painted by Jozefa Božetecha Klemensa, embroidered by Amália Francisci, the wife of Jána Francisciho.

SNM Historiské múzeum ev č HV 01563

The arms are:

Arms: Gules, a double cross Or standing on  three hills in base Azure

Austro-Hungarian Compromise of 1867

The heyday of the movement came to the sudden end after 1867, when the Habsburg domains in central Europe underwent a constitutional transformation into the dual monarchy of Austria-Hungary as a result of the Austro-Hungarian Compromise of 1867. The territory of present-day Slovakia was included into the Hungarian part of the Dual Monarchy dominated by the Hungarian political elite which distrusted the Slovak elite due to its Pan-Slavism, separatism and its recent stand against the Hungarian Revolution of 1848. Matica was accused of Pan-Slavic separatism and was dissolved by the authorities in 1875 and other Slovak institutions (including schools) shared the same fate. After 1867 Slovaks have been subjected to forced assimilation, and the use of national symbols was prohibited.

New signs of national and political life appeared only at the very end of the 19th century. Slovaks became aware that they needed to ally themselves with others in their struggle. One result of this awareness, the Congress of Oppressed Peoples of the Kingdom of Hungary, held in Budapest in 1895, alarmed the government. In their struggle Slovaks received a great deal of help from the Czechs. In 1896, the concept of Czecho-Slovak Mutuality was established in Prague to strengthen Czecho-Slovak cooperation and support the secession of Slovaks from the Kingdom of Hungary.

The desire for national autonomy led to their alliance with the Czech Republic, which, after the formation of Czechoslovakia in 1918 was symbolically expressed in the union of the Slovak double cross with the Czech lion.

When at the end of the war Austria-Hungary was dissolved the Prague National Committee proclaimed the independent republic of Czechoslovakia on 28 October. Two days later, the Slovak National Council at Martin acceded to the Prague proclamation. The new republic was to include the Czech lands (Bohemia and Moravia), a small part of Silesia, Slovakia, and Carpatho-Ukraine. The new state set up a parliamentary democratic government and established a capital in the city of Prague. Czech troops began occupying northern Hungary in accordance with the territorial promises that the Triple Entente made to Czech politicians during World War One. However, Slovakia (Upper Hungary) was occupied by Hungarian troops from the Hungarian Soviet Republic. Autonomy was granted to the occupied territory by the Hungarian president Mihály Károlyi (11.01-21-03-1919) and prime minister Dénes Berinkey.on 11 March 1919 by LEX No. XXX. Later that year the Slovak Soviet Republic (Slovenská republika rád) was set up in southeast Slovakia which existed from 16 June to 7 July 1919 with its capital Prešov. It was headed by the Czech journalist Antonín Janoušek.

At the Treaty of Trianon of 4 June 1920 Hungary ceded its claims on Slovakia to Czechoslovakia. Two months earlier the Slovakian cross had been united with the Bohemian lion on the arms of Czechoslovakia.

Lesser arms of Czechoslovakia adopted 30 March1920

On the medial and greater arms of Czechoslovakia and also on the arms of the Czechoslavak National Council the arms with the cross came in the first quarter.

Slovenská Republika

16.03.1939 - 08.05.1945

During World War II Slovakia was a separate vassal state of the German Empire. The fascist regime bore the coat of arms with the double cross alone. It was also on the state seal. On coins it was surrounded by a wreath of lime leaves, another slav symbol which. had previously been used to decorate the arms of the Czechoslovak Republic.

On 14 March 1939, the Slovak Republic (Slovenská republika) declared its independence and became a nominally independent state in Central Europe under German control of foreign policy and, increasingly, also some aspects of domestic policy. Jozef Tiso became Prime Minister and later President of the new state.

National Flag, 1939 - 1945

National Coat of Arms. 1939 - 1945

National Seal, 1939 - 1945

Slovak parliament in 1939

I. term. First session. 15. The government's proposal, the Act of June 1939 the national flag, national flag, national emblem and the state seal.

The Assembly of the Slovak Republic proclaims the following law:

§ 1 (1) The national flag consists of three parallel, stripes of the same width, namely: the upper - White, the middle - Blue (Cobalt blue) and the lower - red (a dark shade of  vermilion). (2) The ratio of the flag is as of the image of the Annex hereto.

§ 2. The state flag has the form of national flag, except that it is attached tightly to the flagpole, and the ratio of its length and width as the case may require (height of the house, the width of the street etc.).

§ 3. (1) The emblem of the Slovak Republic is: A Red (a dark shade of  vermilion) three pointed shield with Blue (Cobalt blue) Končistá hills on the middle highest one standing a silver patriarchal cross with two arms. (2) Details of the emblem  are as of the image of the Annex hereto.

§ 4. (l) The state seal represents the national emblem (§ 3) surrounded by the legend "seal of the Slovak Republic." The diameter of the seal is 45 mm. (Appendix D). • (2) The state seal is used at international festive occasions. (3) The seal of the Slovak Republic is kept by the prime minister.

For the integral text of the Law see Appendix A

Presidential Flag, 1939-‘45

The Standard of the president was adopted by law of the Assembly of the Slovak Republic of 18 October 1939.

The standard is white with the national arms in the middle and the motto VERNÍ SEBE SVORNE NAPRED (Stay True to oneself, advance together) in golden lettering below.

Its bordure  is of golden embroidered squares enclosing twelve red crosses each with two arms of equal length, the whole surrounded by the blue outline of a cross and in each corner a herladic rose pierced by arrows pointing to the upper left corner. All according to the representation above.

Æ For the integral text of the Law see Appendix B

Arms of Slovakia with garland

On a silver 20 Ks coin, 1941

In 1945, the three hills and the double cross became part of Czechoslovakia's coat of arms again.

At the state reform of 1960 and the creation of the Czechoslovak Socialist Republic the arms were abolished and were replaced by a golden edged red shield with a golden partisan fire of four flames before the silhouette of Mount Krivan in blue.

From 1960 to 1990 the arms were officially forbidden, because they were interpreted by the Communists as the symbol of the fascist Slovak State. The old coat of arms was replaced in the Czechoslovak coat of arms by an artificial symbol consisting of Mt. Kriváň (2495m.) and four flames. The four flames were supposed to symbolize the Slovak National Uprising of 1944.

During this time Slovakia was divided into the provinces Zapadoslovenský (Bratislava / Pressburg / Poszony) Strĕdoslovenský (Banská Bystrica) and Východslovenský (Košice / Kaschau / Kassa)).

For these provinces the arms of their  capitals were used.

Strĕdoslovenský

(Banská Bystrica)

Východslovenský

(Košice)

Zapadoslovenský

(Bratislava)

Slovenská Republika

01.01.1993 - present

Upon the creation of the Slovak Republic within the Czechoslovak Federation the arms with the double cross were restored on 1 March 1990 in a shield quarterly of Bohemia and Slovakia.

On 1 March 1990, after the Velvet Revolution, the old coat of arms became the official symbol of the "Slovak Republic", which was still a part of Czechoslovakia. Based on the Constitution of the Slovak Republic of 3 September 1992, the same coat of arms became the symbol of independent Slovakia, which was established on 1 January 1993. A law of 18 February 1993, precised the details of the coat of arms: for example, though not explicitly defined in the coat's blazon in the past, during the WWII era the cross mostly used to be depicted with convex endings of the stake and the bars; therefore the new description clearly reads to depict them as concave.

Since 1992 the coat of arms is also placed on the Slovak flag.

The National Symbols were adopted by law of 18 February 1993. They are: The Flag, the Coat of arms, the Seal and the Presidential Standard

The Slovak National Flag

The Slovak National Emblem

Arms: Gules, a three-topped hill in base Azure on the central top a patriarchal cross Argent.

The Slovak National Seal

Presidential Flag

For the Integral text of the Law see Appendix C

Intelligence Service

The Slovenská informačná služba (Slovak Information Service, SIS) was established on 21 January  1993 as a descendant of the Federálna bezpečnostná informačná služba of Czechoslovakia. The director of the SIS is appointed by the President.

Safe and free from danger whoever is on his guard

Police

Police Emblem, 1993

Sleeve patch 1993

Armed Forces

1st Republic

Slovak War Eagle, 1939-‘45

1st Republic War Ensign

2nd Republic

Ministry of Defense

Armed Forces

Armed Forces General Staff

Army

Air Force

Roundels

1st Republic

May 1939

1 June 1939

1 September 1939

15 October 1940

2nd Republic

1993-Present

Appendices

A. The Integral text of the Law of 1939 reads:

Symboly Slovenskej republiky v r. 1939-1945

Slovenský snem 1939

I. volebné obdobie. 1. zasedanie. 15. Vládny návrh, Zákon zo dňa júna 1939 o štátnej vlajke, štátnej zástave, štátnom znaku a štátnej pečati.

Snem Slovenskej republiky usniesol sa na tomto zákone:

 § 1.  (1) Štátna vlajka skladá sa z troch rovnobežných, pravouholných, rovnakých polí, a to: horného - farby bielej, stredného - farby belasej (parížska belasá) a dolného - farby červenej (cinober tmavý). (2) Pomer jednotlivých častí vlajky je zjavný z obrazu prílohy k tomuto zákonu.

§ 2.  Štátna zástava má podobu štátnej vlajky s tým rozdielom, že je pripevnená tesne k žrdi a že pomer jej dĺžky a šírky riadi sa podľa okolností (výška domu, šírka ulice atď.).

§ 3.  (1) Znak Slovenskej republiky je tento: na červenom (cinober tmavý), nadol zahrotenom štíte tri končisté vrchy belasé (parížska belasá), z ktorých na prostrednom vyššom vrchu je vztýčený strieborný kríž patriarchálny s dvoma ramenami, pri koncoch mierne rozšírenými. (2) Podrobnosti znaku sú zjavné z obrazov prílohy k tomuto zákonu.

§ 4.  (l) Na štátnej pečati je vyobrazený štátny znak (§ 3) s kruhopisom: "Pečať Slovenskej republiky". Priemer pečati je 45 mm. (Príloha D). • (2) Štátnou pečaťou pečatí sa pri slávnostných príležitostiach medzinárodných. (3) Pečať Slovenskej republiky uschováva predseda vlády.

§ 5.  Štátne úrady, súdy, ústavy a podniky užívajú úradnú pečať, na ktorej je zobrazený štátny znak (§ 3), okolo ktorého v kruhu je uvedené stručné označenie príslušného úradu (súdu, ústavu, podniku) a jeho sídlo. Toto označenie má byť uvedené vo všetkých prípadoch na prvom mieste v jazyku slovenskom. Priemer tejto pečati určia príslušné ústredné úrady; nesmie však dosahovať rozmerov štátnej pečati.

§ 6.  (1) Doterajšie právne ustanovenia, pokiaľ odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.(2) Zákon tento nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia; splní ho vláda, ktorá nariadením vydá ďalšie, podrobnejšie predpisy o užívaní štátnej - vlajky, zástavy, pečati a štátneho znaku. Dôvodová zpráva. Každý samostatný štát vyjadruje svoju svrchovanosť okrem iného tiež tým, že pri rozličných príležitostiach používa štátne vlajky a štátny znak, nariaďuje používanie štátnej zástavy, za určitých modalít dovoľuje používať štátneho znaku a štátnych farieb, a tiež tým, že v medzinárodnom styku používa štátnej pečate a upravuje pečate svojich úradov a súdov. Potreba prejavovať svrchovanosť Slovenského štátu v naznačenom smere po- ciťuje sa každodenne. Preto prikročilo ministerstvo vnútra k vypracovaniu pripojenej osnovy, v ktorej sa upravujú iba znaky štátnej svrchovanosti a niektoré otázky, vzťahujúce sa na ich používanie, kdežto ďalšia podrobná úprava ich používania sa v záujme pružnosti úpravy vyhradzuje vládnemu nariadeniu, ktorým v tomto smere budú pozmenené ovšem aj zákony v tomto ohľade doteraz platné, a to zákon č. 252/1920 a 269/1936 Sb. z. a n. Podľa návrhu odbornej komisie, zriadenej u ministerstva vnútra, farby samostatného Slovenského štátu majú zostať farby: biela, belasá a červená (slovenská trikolóra), Tieto farby slovenskou národnou tradíciou, čo farby štúrovských a hurbanovských zástav vžily sa do slovenskej verejnosti. Odtienok belasej farby má byť farba parížska belasá a červenej - farba cinober tmavý.

K § l a 2.    Vlajkou bývajú nazývané obyčajne zástavové odznaky na lodiach, odborne však užíva sa tohto názvu vo význame širšom a menuje sa vlajkou každý odznak tvaru zástavy, ktorý je pripevnený na žrdi šnúrou, pričom je presne stanovený pomer dĺžky a šírky. Zástavy líšia sa od vlajek tým, že sú pripevnené priamo k žrdi klincami alebo iným spôsobom a že pomer ich dĺžky a šírky riadi sa podľa okolnosti prípadu (na pr. výška domu, šírka ulice atď.). Len vlajku možno pokladať v prvom rade za oficiálny odznak štátny. Zvláštnymi druhmi vlajek sú: štandardy, t. j. štvorcové vlajky, ktoré užívajú výhradne hlavy štátu. Odlišné tvary majú tiež prápory vojenské, ktoré bývajú pravidelne podoby štvorcovej. Inak sú vlajky podlhovasté. Pri úprave štátnej vlajky a zástavy uvážila komisia pri ministerstve vnútra toto: Tvarom a soskupením farieb vlajky (zástavy) má jej byť daný výrazný charakter, aby nemohla byť ani od laikov zameňovaná, pokiaľ ide o trikolóru, ktorú užívajú, hoc aj v inom sostavení štáty iné; ako na príklad: Juhoslávia, Holandsko, Rusko (obchodná vlajka) a Francúzsko. Komisia navrhla preto, aby vlajka (zástava) Slovenského štátu sa skladala z troch rovnobežných pravouholných rovnakých polí, farieb bielej, belasej (parížska belasá) a červenej (cinober tmavý). Ministerstvo vnútra pokladalo uvedený návrh za vhodný, nakoľko sa prispôsobuje slovenskej národnej tradícii, má v sebe svojráz slovenský, vyhovuje po stránke estetickej, je jednoduchý; vlajka (zástava) je ľahko zhotoviteľná a je ľahko rozoznateľná od vlajek (zástav) iných štátov,

K § 3. Štátny znak.   Nakoľko samostatný a neodvislý Slovenský štát bol vytvorený historickým vývojom, má byt v štátnom znaku daný výraz tohto vývoja. Slovensko malo aj dosiaľ svoj erb, v ktorom národ videl symbol svojej krajiny, symbol, v ktorom belasý trojvŕšok znamená hory: Tatry, Fatru a Matru; dvojitý kríž patriarchálny pripomína pokrstenie Slovákov svätým Cyrilom a Metodom. Navrhuje sa, aby tento národný znak ako najdôstojnejší, bol ponechaný. Poznamenáva sa, že uvedený historický znak Slovenska bolo treba podľa usnesenia odbornej komisie u ministerstva vnútra, po stránke estetickej korigovať, menovite pokiaľ ide o tvar štítu, vrchov a dvojramenného kríža patriarchálneho (viď pripojený obraz). Navrhovaný štátny znak je úhľadný, po stránke estetickej vyhovujúci. Má charakter čisto slovenský a je v ňom pregnantne heraldicky vyjadrená história slovenského národa. Znak tento navrhuje sa aj preto, lebo je ľahko zhotoviteľný, rozlišuje sa podstatne od znakov iných štátov a robí veľmi dobrý dojem svojou sviežosťou, jednoduchosťou a výraznosťou.

K § 4.   Ďalším atribútom štátnej svrchovanosti je tiež štátna pečať, o ktorej patričné ustanovenie obsahuje § 4 pripojeného návrhu zákona. Dôstojnosť štátu vyžaduje, aby pomer štátnej pečati bol primeraný a preto sa navrhuje, aby priemer činil 45 mm. Táto štátna pečať má sa podľa navrhu užívať len pri slávnostných príležitostiach medzinárodných; ináč má sa užívať pomerne s menším priemerom. Uschovanie štátnej pečati sveruje sa predsedovi vlády, ktorý vzhľadom k povahe svojho úradu zdá sa byť k tomu najviac povolaným. Komisia mala určiť aj štandardu hlavy štátu a veľký znak štátu. Uznala však za vhodné odložiť určenie týchto na neskoršiu dobu, kým myšlienka týchto lepšie dozrie a vývojom štátneho života vyskytnú sa vhodné námety. Preto ministerstvo vnútra bude na úprave znakov štátnej svrchovanosti ďalej pokračovať.

Dr. Jozef Tiso v. r., predseda vlády.

Dr. Vojtech Tuka v. r., minister.

B. The integral text of  the law about the presidential standard of 1939 reads:

Snem Slovenskej republiky 1939

I. volebné obdobie. 2. zasedanie. 59. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o štandarde prezidenta republiky (tlač 55). Ústavno-právny výbor na dnešnom zasadnutí uznal návrhom volené vyriešenie štandardy prezidenta republiky za vyhovujúce. Odporúča preto snemu, aby návrh uzákonil v tom znení, v akom nasleduje. V Bratislave 18. októbra 1939. Dr. Karol Mederly v. r., predseda. Dr. František Hrušovský v. r., zpravodaj. Zákon zo dňa 1939 o štandarde prezidenta Slovenskej republiky.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

§ 1.  Štandarda prezidenta Slovenskej republiky je táto: Na prostriedku bieleho štvorcového poľa je vtkaný štátny znak Slovenskej republiky; pod znakom je v zlatej farbe heslo: "VERNÍ SEBE SVORNE NAPRED"; v každom rohu poľa je heraldická, zlatým šípom preťatá ruža. Hroty šípov smerujú k vrcholcu žrdi. Na každej strane medzi heraldickými ružami sú tri dvojramenné kríže s rovnakými ramenami v červenej farbe. Celok je sviazaný belasou stuhou vo forme kríža a lemovaný zlatou ozdobou. Pomer rozmerov štandardy a nákresov na nej plynie z príloh k tomuto zákonu.

§ 2.  Štandarda prezidenta republiky sa užíva na označenie jeho trvalého alebo dočasného bydliska; môže sa použiť i všade tam, kde prezident republiky vystupuje pri slávnostných príležitostiach vo svojej funkcii.

§ 3.  Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra v dohode so zúčastnenými ministrami

C. The integral text of the Law of 1993 reads:

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. februára 1993

o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Štátne symboly Slovenskej republiky

(1) Štátne symboly Slovenskej republiky, ktorými sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna,1) možno vyobrazovať, zhotovovať a používať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(2) Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky. Výchova k vlastenectvu a úcte k štátnym symbolom Slovenskej republiky musí byť zaradená do štátneho vzdelávacieho programu škôl.

Štátny znak Slovenskej republiky

§ 2

Vyobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky

(1) Štátny znak Slovenskej republiky (ďalej len „štátny znak“) tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.2) Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

(2) Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustiť.

(3) Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradiť i bielou farbou.

(4) Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku.

(5) Vyobrazenie štátneho znaku tvorí prílohu č. 1 tohto zákona.

§ 3

Používanie štátneho znaku

(1) Štátny znak používajú spôsobom ustanoveným týmto zákonom:

a) Národná rada Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky.

d) ministerstvá a iné orgány štátnej správy Slovenskej republiky,

e) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,

f) prokuratúra, súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky,

g) štátom určené osoby podľa osobitných predpisov,3)

h) diplomatické misie, stále misie a konzulárne úrady Slovenskej republiky,

i) ozbrojené sily, bezpečnostné zbory a Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky,

j) štátne školy a štátne školské zariadenia,

k) orgány územnej samosprávy,

l) Slovenská akadémia vied a jej orgány a ďalšie štátne vedecké organizácie, štátne múzeá a galérie a ďalšie štátom zriadené organizácie z oblasti kultúry,

m) Národná banka Slovenska a štátne banky.

(2) O spôsobe používania štátneho znaku v ozbrojených silách, v bezpečnostných zboroch a v Hasičskom a záchrannom zbore Slovenskej republiky rozhoduje príslušný minister.

(3) Štátny znak používajú na svoje označenie fyzické a právnické osoby, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku na oficiálnych medzinárodných podujatiach.

(4) Štátny znak môžu používať aj iné fyzické a právnické osoby s výnimkou označenia ich budov, listín, pečiatok a rovnošiat; to sa nevzťahuje na fyzické a právnické osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.4) Všetky fyzické a právnické osoby môžu používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu.

(5) Cirkevné školy a súkromné školy4a) používajú štátny znak len ako podtlač na školských vysvedčeniach (§ 5 ods. 1).

(6) Štátny znak sa používa na označenie

a) hraníc Slovenskej republiky s inými štátmi,

b) budov štátnych orgánov, ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a Hasičského a záchranného zboru, štátnych škôl a štátnych školských zariadení, orgánov územnej samosprávy a ustanovizní uvedených v odseku 1 písm. l),

c) volebných miestností, zasadacích miestností štátnych orgánov, štátnych škôl a štátnych školských zariadení, orgánov územnej samosprávy, ustanovizní uvedených v odseku 1 písm. l), ostatných úradných miestností štátnych orgánov a ich miestností pre styk s verejnosťou, učební štátnych škôl, obradných siení a slovenských národných pamätníkov,

d) insígnií predstaviteľov štátnych orgánov a ustanovizní uvedených v odseku 1 písm. l) a insígnií používaných pri uzavieraní manželstva,

e) radov a vyznamenaní Slovenskej republiky,

f) listín, pečatí a úradných pečiatok štátnych orgánov a ustanovizní uvedených v odseku 1,

g) úradných preukazov vydávaných štátnymi orgánmi Slovenskej republiky,

h) vecí a území chránených podľa predpisov o ochrane prírody a ochrane pamiatok,

i) štátnych cenín,

j) Zbierky zákonov Slovenskej republiky.

§ 4

Štátny znak na budovách

(1) Štátny znak sa používa na vonkajšie označenie budov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1 s výnimkou ustanovizní uvedených v písmene m) takto:

a) ak má v budove sídlo viac štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy alebo ustanovizní oprávnených používať štátny znak, označuje sa budova len jeho jedným vyobrazením,

b) ak štátny orgán, orgán územnej samosprávy alebo ustanovizeň, ktoré používajú štátny znak, sídlia vo viacerých budovách, označuje sa ním spravidla hlavná budova,

c) štátny znak sa umiestňuje nad tabuľou, na ktorej je uvedený názov štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy alebo ustanovizne oprávnenej ho používať; v odôvodnených prípadoch možno štátny znak vyobraziť na tabuli spolu s názvom štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy alebo ustanovizne,

d) štátny znak sa umiestňuje v strede nad priečelím budovy, nad hlavným vchodom alebo na pravej strane hlavného vchodu z čelného pohľadu,

e) pri súčasnom použití štátneho znaku a iného znaku sa štátny znak umiestňuje z čelného pohľadu vľavo od iného znaku.

(2) Ak štátny znak nie je súčasťou architektonickej výzdoby budovy, použije sa na jej označenie tabuľa s jeho vyobrazením zhotovená zo smaltovaného plechu s výškou 30 cm, 40 cm alebo 60 cm.

(3) Štátny znak sa neumiestňuje na budovách, na ktorých by vzhľadom na ich stav nebolo jeho použitie dôstojné.

(4) Ak budova prestane slúžiť ako sídlo štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy alebo ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1 s výnimkou ustanovizní uvedených v písmene m), štátny znak sa z nej sníme v deň ich zániku alebo v deň nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o zmene ich sídla.

(5) Za označenie budovy štátnym znakom a za jeho náležitú údržbu zodpovedá vlastník (správca) budovy. Štátny orgán, orgán územnej samosprávy alebo ustanovizne uvedené v § 3 ods. 1 s výnimkou ustanovizní uvedených v písmene m), aj ak nie sú vlastníkmi (správcami) budovy, zodpovedajú za označenie budovy štátnym znakom. Vlastník (správca) budovy je povinný toto označenie strpieť

(6) Štátny znak iného štátu možno použiť iba na vonkajšie označenie budov zastupiteľských úradov tohto štátu.

§ 5

Štátny znak na úradných listinách

(1) Štátnym znakom sa označujú len úradné listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu alebo ktorými sa úradne osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia.

(2) Štátne orgány a ustanovizne uvedené v § 3 ods. 1 používajú štátny znak takto:

a) na úradných listinách a iných úradných tlačivách určených na hromadné alebo na opakované používanie je štátny znak predtlačený farebne alebo len v kresbe (napr. rodný list, sobášny list, úmrtný list, školské vysvedčenie); to sa nevzťahuje na ustanovizne uvedené v § 3 ods. 1 písm. l) a m),

b) na ostatných úradných listinách, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu alebo osvedčenie dôležitých skutočností alebo oprávnení, sa používa odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.

(3) Orgány územnej samosprávy používajú odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom, nápisom Slovenská republika a názvom obce alebo orgánu územnej samosprávy na rozhodnutia alebo osvedčenia dôležitých skutočností alebo oprávnení vo veciach, v ktorých vykonávajú štátnu správu podľa osobitných predpisov.

§ 6

Štátny znak na úradných pečiatkach

Úradné pečiatky so štátnym znakom [§ 5 ods. 2 písm. b)] sú okrúhle s priemerom 36 mm, po obvode kruhu okolo štátneho znaku je označenie štátneho orgánu alebo ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1, prípadne aj ich sídlo. Na osobitné účely, najmä na úradné tlačivá, sa používajú okrúhle úradné pečiatky so štátnym znakom s priemerom 17 mm a 22 mm.

Štátna vlajka Slovenskej republiky

§ 7

Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky

(1) Štátna vlajka Slovenskej republiky (ďalej len „štátna vlajka“) sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak.5) Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.

(2) Vyobrazenie štátnej vlajky tvorí prílohu č. 2 tohto zákona.

(3) Štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy (§ 10).

Spôsob používania štátnej vlajky

§ 8

(1) Štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, Hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia, štátne orgány označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.

(2) Štátna vlajka sa používa pri príležitosti štátnych sviatkov.

(3) Okrem príležitostí uvedených v odseku 2 sa štátna vlajka používa aj na výzvu, ktorú vydáva

a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak ide o významnú oficiálnu príležitosť celoštátneho charakteru (napr. oficiálna návšteva najvyššieho predstaviteľa iného štátu),

b) obec, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho charakteru (napr. oslavy výročia založenia obce).

(4) Výzva na použitie štátnej vlajky podľa odsekov 2 a 3 obsahuje dôvod vlajkovej výzdoby a údaj o jej začiatku a konci.

(5) Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar.

(6) Pri medzinárodných podujatiach v Slovenskej republike sa pri nepárnom počte vlajok štátna vlajka umiestňuje uprostred, pri párnom počte na ľavej strane z čelného pohľadu v prostrednej dvojici.

(7) Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo o významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka; popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste, vľavo z čelného pohľadu.

(8) Ak sa používa štátna vlajka spolu s vlajkou obce, obidve sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, pričom sa štátna vlajka z čelného pohľadu umiestňuje vľavo.

(9) Na štátnej vlajke, ani na stožiari sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod. Stožiar štátnej vlajky na verejnom priestranstve sa umiestňuje vpravo od rečníckeho pultu pri pohľade od tohto pultu.

(10) Pri štátnom smútku sa štátna vlajka spúšťa do pol žrde. Pri smútočnom obrade sa z rakvy sníma pred jej spustením do hrobu alebo žiaroviska.

(11) Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená, ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice.

(12) Štátna vlajka sa vztyčuje a sníma bez prerušenia, pomaly a dôstojne; pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme.

(13) Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté zvyklosti pri označení budov diplomatických misií, stálych misií a konzulárnych úradov cudzích štátov a zvyklosti pri medzištátnych rokovaniach a pod.

§ 9

Vlajková výzdoba sa začína najneskôr o 18.00 hodine dňa predchádzajúceho slávnostnej udalosti a skončí sa najskôr o 8.00 hodine nasledujúceho dňa. Obce upravujú trvanie vlajkovej výzdoby primerane.

§ 9a

Štátny smútok

(1) Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje štátny smútok, ak ide o

a) úmrtie prezidenta Slovenskej republiky,

b) úmrtie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

c) úmrtie predsedu vlády Slovenskej republiky.

(2) Vláda Slovenskej republiky môže vyhlásiť štátny smútok aj vtedy, ak ide o

a) citový otras spoločnosti vyvolaný smrťou osoby, ktorá mala mimoriadny vplyv na verejný život,

b) vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky zahynuli na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky a ich smrť otriasla celou spoločnosťou.

(3) Spustenie štátnej vlajky pri štátnom smútku trvá v čase určenom v rozhodnutí vlády Slovenskej republiky

§ 10

Štátna zástava

(1) Štátna zástava je utvorená podľa štátnej vlajky; je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom. Vzájomný pomer šírky a dĺžky štátnej zástavy sa ustanovuje tak, že dĺžka štátnej zástavy nepresahuje trojnásobok jej šírky.

(2) Na štátnej zástave použitej vo forme koruhvy sa štátny znak nachádza vo zvislej polohe.

(3) Vyobrazenie štátnej zástavy a koruhvy Slovenskej republiky tvorí prílohu č. 3 tohto zákona.

(4) Na používanie štátnej zástavy sa vzťahujú ustanovenia § 8 s výnimkou odsekov 5, 9, 10 a 12.

§ 11

(1) Na používanie štátnej vlajky sa vzťahujú ustanovenia § 3 s výnimkou odseku 5, odseku 6 písm. c) v časti upravujúcej označovanie zasadacích miestností a učební štátnych škôl a štátnych školských zariadení, ostatných úradných miestností štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1 písm. l) a s výnimkou odseku 6 písm. f) až h) a j).

(2) Fyzické i právnické osoby môžu používať štátnu vlajku i štátnu zástavu; ich použitie však musí byť dôstojné a musí zodpovedať postaveniu štátnych symbolov Slovenskej republiky.

§ 12

Štátna pečať Slovenskej republiky

(1) Štátna pečať Slovenskej republiky6) (ďalej len „štátna pečať“) je okrúhla. V jej strede je vyobrazený štátny znak, pričom farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu štátnej pečate je lipový lístok. Priemer štátnej pečate je 45 mm.

(2) Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé.

(3) Pečatidlo štátnej pečate uschováva prezident Slovenskej republiky.

(4) Vyobrazenie štátnej pečate tvorí prílohu č. 4 tohto zákona.

§ 13

Štátna hymna Slovenskej republiky

(1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky (ďalej len „štátna hymna“) sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.7)

(2) Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia.

(3) Štátna hymna sa hrá alebo spieva aj

a) pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,

b) pred začiatkom prvého a posledného rokovania vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,

c) pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutím zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období,

d) v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka,7a)

e) vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie za podmienok ustanovených osobitným predpisom,7b)

f) na začiatku športových podujatí, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.7c)

f) na začiatku športových podujatí, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.7c)

(4) Text štátnej hymny a jej notový záznam tvoria prílohu č. 5 tohto zákona.

§ 13a

(1) Školy so štátnym vzdelávacím programom sú povinné okrem povinností podľa § 3 ods. 6 písm. b) a c) umiestniť na vhodnom mieste v priestoroch školy štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy Slovenskej republiky tak, aby nebola narušená ich dôstojnosť.

(2) Školy so štátnym vzdelávacím programom sú povinné okrem povinností podľa § 3 ods. 6 písm. b) a c) umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly Ústavy Slovenskej republiky tak, aby nebola narušená ich dôstojnosť.

(3) Orgány územnej samosprávy sú povinné okrem povinností podľa § 3 ods. 6 písm. b) a c) umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutie zastupiteľstva samosprávneho kraja, štátnu zástavu a preambulu Ústavy Slovenskej republiky tak, aby nebola narušená ich dôstojnosť.

Spoločné a záverečné ustanovenia

§ 14

Pokuty

(1) Za porušenie ustanovenia § 3 ods. 4 až 6, § 5 ods. 3, § 6 a § 11 ods. 2 obvodný úrad môže právnickej osobe uložiť pokutu do 6638 eur.

(2) Pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu.

(3) Pokutu možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa obvodný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4) Na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 8)